Pomedzi naše prsty

Autor: Petra Bartošová | 8.1.2011 o 2:11 | (upravené 8.1.2011 o 9:10) Karma článku: 3.36 | Prečítané  824-krát

Obhliadam sa za uplynulým dňom a pomyselne krútim hlavou. Bol to ,,len“ jeden deň z mnohých, no i tento deň bol šancou, priestorom, možnosťou. Mohol znamenať markantnejší krok, či nebodaj pokrok, mohol byť plnším, prospešnejším, krajším. Scéna bola ponúknutá, ale neodohralo sa takmer nič, možno len náznak, siluety, šum. Angažmá prislúchalo únave, lenivosti, nechuti a zmarenosti.

 

Uznávam systematizáciu, poriadok a plány, no nie som striktne ladená týmto štýlom, stále sú vo mne romantické priestory s chodbami schopnými a zbožňujúcimi improvizáciu. Dôkazom mojej štýlovej rozpoltenosti je túžba zorganizovať, vyhovieť plánom, odbúrať povinnosti, aby mohli kvitnúť kvety spokojnosti zo splneného a naplneného. Zakaždým živým predstavu ako racionálne a maximálne efektívne splním povinnosti a za rohom nájdem širokánsky priestor pre radosť, úsmev, bezstarostnosť, záujmy, jednoducho chvíľky šťastia. A znova a znova prichádzam na to, že som ,,len“ človek. Človek slabý, miestami bezmocný, lenivý, zabúdajúci, sklamávajúci a sebaklamaný. Neustále narábam s časom - na papieroch, v diároch a kalendároch. Ale aj tak prehrávam, lebo nakoniec tento víťaz odbíja polnoc a zisťujem, že som nezdolala minúty dňa excelentne, prehľadne a adekvátne. Samotné minúty dní si predsa nezaslúžia potieranie vzácnosti, jedinečnosti, nenávratnosti a neopakovateľnosti. My sme schopní zaobchádzať bezcitne a to len kvôli väčšiemu pohodliu, slabosti, poddajnosti, upusteniu od plánov a racionálnych, pre budúcnosť prospešnejších rozhodnutí.

 

Plynú minúty dňa nového, šance, možnosti. Deň, keď sa človek bude znova pokúšať o efektívny beh, dobehnutia včerajškov, nadbehnutie kvôli kvetnatejším zajtrajškom. Dni minulé nás však predbehli do nenávratna. Prichádzajú k nám nové lúče s nádejou, priestorom a scénou, ktorá zasluhuje predstavenie, na ktorého konci sa rozleje myšlienkami a pocitmi potlesk.

 

Človek! Nepúšťaj sa chopeného, nekývni plecom, nemávni rukou, neľahni pri prvom zahmlení. Nedopusť presypanie vzácnosti času pomedzi tvoje vlastné prsty. I keď sa to zdá náročnejším, ty jednoducho čiň! Veď strácať cennosť žitia je oveľa bolestivejším. Čiň, aby si večer mohol uvoľniť plecia, položiť ruky a líhať s pokojom a slastným pocitom...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.

PLUS

Položili sme do galérie okuliare. Pomýlili si ich s umením?

Umelecké dielo si s odpadom už pomýlila nejedna upratovačka.


Už ste čítali?