Čas sa prevalil do svojho tohtoročného šiesteho mesiaca, no leto stále nie je samozrejmosťou. Povyskočenie teplôt potešilo moju osobu, no zároveň som vnímala to klasické ľudské nespokojné mrmlanie. Ani teraz som sa však nepostavila na stranu ,,klimatických kabátnikov“, moja láska k slnku, letu, ku každému lúču ostáva neochvejnou a vernou. Ani tohtoročný jún so sebou nepriniesol takt istoty vysokých teplôt. Dni sú premiešané, leto má svoje karty rozhodené prekvapivo a nerovnomerne.
Ihličkovým krokom som kráčala siedmeho júna. Sako mohlo ostať v skrini, teplota od rána pulzovala okolím, to bol deň mojich bakalárskych štátnic, karta hrejivého a priam dusného dňa. Jednoduchým žabkovým krokom som mierila k škole i dvanásteho júna. Bola sobota, slniečko pálilo o čosi viac, teraz však výnimočne v mieste môjho trvalého bydliska. Škola ku ktorej som plávala nebola mojou Almou Mater, bola mi úplne cudzou, nepoznanou, teraz však nadobudla úlohu akéhosi sprostredkovateľa – okrsok, volebná miestnosť...:)))
Ja prvovolič - môj ,,prvý hlas“. Pred štyrmi rokmi som v období volieb nemala dovŕšených osemnásť rokov, vtedy som si neuvedomovala ten diametrálny rozdiel môjho života, spôsobený časom. Obdobie volieb 2010 je časom, kedy je plnoletosť už zabudnutou, klasickou samozrejmosťou. Môj životopis je obohatený o nenápadný titul, štatút študenta je nateraz stratený, ISIC je už neplatný, jeho výhody pominuli a cestujem bez zliav. Vyhliadky budúcnosti majú neisté kontúry, môj odbor je kvôli problémom s garantom zrušený, modlím sa za prijatie na druhý stupeň štúdia na inej univerzite, no zároveň sa prehrabávam v ponukách práce.
Znova je sivo, upršane, plačlivo, prevládajú chladné karty. No, aspoň, že vo volebný deň bolo zažaté, deň v znamení prenádhernej, slnečnej, hrejivej karty.