Pomedzi naše prsty

Autor: Petra Bartošová | 8.1.2011 o 2:11 | (upravené 8.1.2011 o 9:10) Karma článku: 3,36 | Prečítané:  842x

Obhliadam sa za uplynulým dňom a pomyselne krútim hlavou. Bol to ,,len“ jeden deň z mnohých, no i tento deň bol šancou, priestorom, možnosťou. Mohol znamenať markantnejší krok, či nebodaj pokrok, mohol byť plnším, prospešnejším, krajším. Scéna bola ponúknutá, ale neodohralo sa takmer nič, možno len náznak, siluety, šum. Angažmá prislúchalo únave, lenivosti, nechuti a zmarenosti.

 

Uznávam systematizáciu, poriadok a plány, no nie som striktne ladená týmto štýlom, stále sú vo mne romantické priestory s chodbami schopnými a zbožňujúcimi improvizáciu. Dôkazom mojej štýlovej rozpoltenosti je túžba zorganizovať, vyhovieť plánom, odbúrať povinnosti, aby mohli kvitnúť kvety spokojnosti zo splneného a naplneného. Zakaždým živým predstavu ako racionálne a maximálne efektívne splním povinnosti a za rohom nájdem širokánsky priestor pre radosť, úsmev, bezstarostnosť, záujmy, jednoducho chvíľky šťastia. A znova a znova prichádzam na to, že som ,,len“ človek. Človek slabý, miestami bezmocný, lenivý, zabúdajúci, sklamávajúci a sebaklamaný. Neustále narábam s časom - na papieroch, v diároch a kalendároch. Ale aj tak prehrávam, lebo nakoniec tento víťaz odbíja polnoc a zisťujem, že som nezdolala minúty dňa excelentne, prehľadne a adekvátne. Samotné minúty dní si predsa nezaslúžia potieranie vzácnosti, jedinečnosti, nenávratnosti a neopakovateľnosti. My sme schopní zaobchádzať bezcitne a to len kvôli väčšiemu pohodliu, slabosti, poddajnosti, upusteniu od plánov a racionálnych, pre budúcnosť prospešnejších rozhodnutí.

 

Plynú minúty dňa nového, šance, možnosti. Deň, keď sa človek bude znova pokúšať o efektívny beh, dobehnutia včerajškov, nadbehnutie kvôli kvetnatejším zajtrajškom. Dni minulé nás však predbehli do nenávratna. Prichádzajú k nám nové lúče s nádejou, priestorom a scénou, ktorá zasluhuje predstavenie, na ktorého konci sa rozleje myšlienkami a pocitmi potlesk.

 

Človek! Nepúšťaj sa chopeného, nekývni plecom, nemávni rukou, neľahni pri prvom zahmlení. Nedopusť presypanie vzácnosti času pomedzi tvoje vlastné prsty. I keď sa to zdá náročnejším, ty jednoducho čiň! Veď strácať cennosť žitia je oveľa bolestivejším. Čiň, aby si večer mohol uvoľniť plecia, položiť ruky a líhať s pokojom a slastným pocitom...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus na Námestí slobody architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

DOMOV

Krajcer: Mečiarizmus sa už v RTVS nezopakuje, politici však pokušenie majú

Koaliční poslanci ho presviedčali, aby kandidoval.

ŠPORT

Pálffy kritizoval Lintnera, ten okamžite reagoval

Ďalší spor v slovenskom hokeji?


Už ste čítali?